„bývam v come – menšom meste na severe talianska so švajčiarskom zarohom od milána 50 km. je tu nádherne a na vine je jazero a hory a palmy. rodinka je v pohoďke, s malými sa dá. mám sa fajnovo...“
si spomínam, že takú nejaku neistú info som rozposielala mojim ľuďom, čo sa o mňa strachovali doma, na konci mája. po 3 mesiacoch môžem s rukou na srdci vyhlásiť, že leto bolo bellisimo! (neviem ako lepšie to povedať)
como je úžastné, vrelo odporúčam na pokojnú dovolenku (šak nie nadarmo si tam postavila dom madonna aj george cloony). s rodinou som prežila ukážkove leto aupair a také decka ako boli moji sopliaci, želám všetkým rodičom. (ešte aj oco sa ma pýtal ako ich vychovávaju, že su také ... bravi).
martina bola 4-ročné kreatívne neskutočne priateľské a inteligentné chlapčisko so sklonom materinsky šéfovať bratčekovi. andrea bol taký 2-ročný sladký cukrík s neuveriteľným zmyslom pre systém a pravidelnosť, ktorý so svojimi 5 talianskymi, 10 anglickymi a 3 vlastnými slovami vysvetlil takmer všetko. najkrajšie boli pravidelné pusy. a najhoršie bolo, ak martina mala zlý deň, kedy ani náhodou nesršala radosťou a energiou ako obyčajne, a keď andrea šéfoval svojím krikom, plačom a útočnými sklonami a nie zvýčajním prosebným pohľadom a ´plíííís´ na perách. ale posledné 2 týždne boli ako anjelíci obaja a najlepšia bola marti, že: „odkaž tvojej mamke, že už nikdy neprídeš domov, lebo tu musíš ostať. navždy.“ snáď aj nový prírastok v decembri sa takto skvelo vydarí :)
rodičia si tiež zaslúžia pochvalu. alex bol tichší, (ale za to pri futbale vystrájal poriadne), zbožňoval svoju rodinu a chápal sa do elektroniky (v tom mi veľmi helfol). oriana bola večne usmievavá, milá, trpezlivá mama a skvelá spoločníčka na pokec. a aj celá široká rodina bola ako rodina.
nuda nebola lebo nebol čas (aj keby bol, s ntbk a inetom sa to nedá). jún martina ešte chodila do škôlky, oriana do roboty nie. cez víkend sme vypadli do safari parku, na kúpalisko do švajčiarska, do álp a ak nič, tak som sa sama flákala po meste alebo som išla na koncet stinga do milána. júl sme celý dovolenkovali (no zväčša bez alexa). najprv 4 dni pri ravene spoločne aj s našimi (v mirabilandii a na kúpalisku sme boli so segrami na atrakciach ako poriadne detiská), 4 dni doma, 10 dni pri jazeru garda v lugana di sirmione s celou orianinou rodinou (lago di garda – wow!), 2 dni doma a potom ešte 15 dní v byte v campodolcino sme si užívali talianksé alpy. august, to som prázdninovala s oboma drobcami a oriana chodila do roboty; cez víkendy som navštevovala como, miláno alebo milánčanov.
a 1. septembra sme sa s plačom na stanici rozlúčili a začali moje miniprázdniny v miláne... už teraz mi bambini chýbajú :(. bolo to na 1*. v októbri som pozvaná – cca 500x - na martininu oslavu narodenín (asi tam naozaj dorazím), maily fungujú a fotiek mám plné cd, takže to nie je až také katastrofálne... ale aj tak som si musela neustále opakovať, že v najlepšom treba odísť. (kto takú kravinu povedal?!)
: : pred bodkou: leto 2005 - 2,5 mesiaca na mallorce, veľký dom so záhradou a bazénom, 3 min od pobrežia, 15 min od pláže v s´Arenal, 9ročná a 12ročná, nekonečná povinná nuda prerušovaná rozkazmi od maznáčika. povedala som: „už nikdy viac!“ ale nikdy nehovor nikdy ... =)