v posledných dňoch médiami prúdia správy o globálnom otepľovaní (či grilovaní?). aká mi tu novinka? škoda len, že sa o tom viac rozpráva ako koná.
súdim to podľa seba. hoci je mi ľúto, všetko to zlé a divné čo sa deje s našou zemou, neviem sa prinútiť zmeniť svoje správanie v prospech matky prírody. uvedomila som si to túto zimu nezimu. na vianoce žiadny praskajúci sneh pod nohami, stavanie snehuliaka a bláznenie sa v snehu pri robení cestičky dvorom, lyžovanie na každom svahu, brodenie sa k autobusu, naobliekať sa až po oči... niekedy otravné, ale bez toho to nie je pravé orechové snežené. teda aspoň pre našu dedinu to bola trápna zima. doteraz sa mi nechce veriť, že perinbaba to tak odflákla. vydesila ma myšlienka, že o pár rokov uvidíme sneh už len v romantických vianočných filmoch a reklamách. nádherný, umelý.
vtedy sa ma to otepľovanie bytostne dotklo. teda presnejšie - udrelo ma po hlave.
pritom to nie je až také ťažké - zachrániť svet (...povedala naivka). plasty k plastom, papier na papier, viac chôdzou ako autom, pošetrím vodou či elektrinou - prispieť aspoň malou kvapkou. takým vedrom by mohli pomôcť tí vyššie. ekologický benzín, recyklovaná voda, šetrnejšia výroba... ekonomika zameraná na prežitie ľudstva. lebo verte či nie, peniaze nechutia ktovieako skvele. hoci papierove by sa možno ešte dali požuť...
veď keď zdraví život je taký in, prečo by nemohlo byť cool aj eko? možno potrebuje len propagáciu. viac informácií, public relations, reklama na každej plechovke a fľaši, osobný predaj - napr. niečo ako konzlutačné miesta, kde by nám zaškolení brigádnici vyjasnili čo je eko a ponúkli katalóg super eko produktov, v médiach správy o celebritách a ich najnovších eko výstrelkoch, v školách povedať deťom viac ako posledná strana v prírodopise ... ľudia by súperili, kto je viac ekopozitívny. no a podporovať by to mohli všetci. napríklad uzákoniť 2% z daní na naše prežitie. ak nás nezachráni už ani bruce willis ... marťanom to bude jedno.
